Trasa: Strážky—Spišská Belá—Tatranská kotlina—Ždiar—sedlo Príslop—Podspády—hraničný riechod Jurgów—Jurgów—Rzepiska—Lapszanka—Lapzse Vysne—Lapzse —Nizne—Niedzica—Spiská Stará Vec—Červená Kláštor—Haligovce—Veľká lesná—Toporecké sedlo—Magurské sedlo—Slovenská ves—Spišská Belá—Strážky

Popis: Po dlhšej dobe som sa opäť vybral na smer Zamagurie a Poľsko. Cieľom tejto cyklotúry bol okruh cez Poľsko, čo sa mi napokon aj podarilo, Vyrazil som smerom na Spišskú Belú, kde som odbočil doľava na Tatranskú Kotlinu. Za ňou som som začal stúpať do obce Ždiar, neskôr na Sedlo pod Príslopom. To mi dalo poriadne zabrať, keďže som už dlho nebol poriadne na bicykli. Po tomto náročnom stúpaní nasledoval krátky zjazd do obce Podspády, kde som odbočoval doprava na slovensko-poľskú hranicu, za ktorou som sa dostal do už poľskej obce Jurgów. Tu odbočujem doprava na dedinku Rzepiska, kde začínam opäť stúpať do výšky takmer 1000 m.n.m., na Lapszanku. Neskôr už sa spúšťam dlhým, takmer 15 kilometrovým klesaním cez obce Lapsze Wyszne a Lapsze Nizne až do obce Niedzica. Celý tento úsek mi do tváre fúkal nepríjemný vietor, ktorý ma aj z cesty z kopca pomerne dosť brzdil. Prechádzam okolo Šromovského jazera a cez hraničný priechod Lysa nad Dunajcom sa vraciam na Slovensko. Obočujem doľava na Červený Kláštor, kde som si dal prestávku. Po prestávke som opäť na ceste do Haligoviec, kde som odbočil doprava. Čakalo ma ďalšie náročné stúpanie cez obec Veľkú Lesnú na Toporecké, neskôr až na Magurské sedlo. Keďže som už mal v nohách dva náročné stúpania a vyše 80 kilometrov, dostavili sa kŕče v nohách. Myslel som, že už ani nedôjdem domov, prípadne, že sa spustím na Toporčík, odkiaľ pôjdem vlakom. Nakoniec som pokračoval na Magurské sedlo, na ktoré som šliapal z posledných síl. Keď som sa už konečne dostal na Magurské sedlo, vydýchol som si. Aj keď ma čakalo ešte 22 kilometrov, vedel som, že už to zvládnem, pretože to najhoršie som už mal za sebou. Ďalej som pokračoval doslova ako stroj cez Slovenskú Ves a cez Spišskú Belu až do Kežmarku. Nikdy som nebol tak rád, že som uvidel tabuľu s nadpisom KEŽMAROK :D Chvála Bohu, povedal som si nikdy viac, ale koniec koncov, bol to nádherný výlet aj keď som skoro precenil svoje sily.